Nicole's world of depression

“You can love someone so much...But you can never love people as much as you can miss them.”  ―  John Green

We accept the love we think deserve. -Stephen Chbosky trošku krivé som to šerdečko dala...but...pointa! :-)

Človek je sám. Sám vo svojom srdci, sám vo svojej mysli, sám vo svojom tele. Sám koná rozhodnutia, sám sa rozhoduje, sám ide cestou života. Každý deň vstúpi medzi to množstvo neznámych ľudí.. a každý deň ich necháva za sebou chladných a neznámych. Sám prišiel, sám odchádza. Nemení sa a aj keď sa snažil vytvoriť si ilúziu dokonalého sveta, kde nič nie je osamotené...znova našiel tú svoju predošlú samotu aj s jej bremenom. Mozog je nepredstaviteľne úžasný. Dokáže vytvoriť tisíce ilúzií, len aby zakryl všetko, čo sa mu nepozdáva, zamiesť pod koberec všetok ten prach a neporiadok a vytvoriť si naoko dokonalý svet. Aj v tých najhorších chvíľach dokáže vymyslieť niečo, čo znova všetko prelepí, pospája a zakryje. No podceňuje tie malé tiché momenty, kedy je osamotený človek samotný so svojou samotou sám vo svojom vnútri. Dážď nám zmýva pozlátku. Pomaly, ale vytrvalo. Blesky trhajú pozošívané srdce. Rýchlo a razantne. Hrom roztrasie múry duše a tie z nej opadajú ako obyčajná javisková atr...

Revere a million prayers And draw me into your holiness But there's nothing there Light only shines from those who share Unleash a million drones And confine me then erase me babe Do you have no soul? It's like I died long ago Your lips feel warm to the touch You can bring me back to life On the outside you're ablaze and alive But you're dead inside You're free to touch the sky Whilst I am crushed and pulverised Because you need control Now I'm the one who's letting go You like to give an inch Whilst I am giving infinty But now I've got nothing left You have no cares and I'm bereft Your skin feels warm to caress I see magic in your eyes On the outside you're ablaze and alive But you're dead inside Feel me now Hold me please I need you to see who I am Open up to me Stop hiding from me It's hurting me Only you can stop the pain Don't leave me out in the cold ...

Všetko ztemnelo. V srdci chýba niečo, čo nedokážem pomenovať. Niečo, čo skončilo v jeho zronenej tvári a v mojom úteku. Bežím a bežím. Svet sa mi rozmazáva pred očami a srdce prudko bije. Každým úderom ma udrie dosiaľ nepoznaná sila môjho vlastného srdca. Bolesť z hrude prechádza všade, opantáva myseľ a nájde ma, chúliacu sa v kúte výťahu.  Ako prívalové vlny do mňa naráža. Raz. Druhý krát. Odtackám sa k posteli, ale tretia vlna ma svojou silou zhodí z nôh a vybije dych. Prosím smrť, aby ku mne prišla a zvíjam sa ako nejaké nechutné podradné stvorenie. Nech už prestane biť. Prosím! Nech už prestane! Ale ono neprestáva a pred očami mám už tmavé škvrny. Pri jednom z tých kŕčov sily očistca prudko zdvihnem hlavu a zavzlykám v agónii. V tej hmle vidím ruženec zavesený na lampe. Natiahnem sa k nemu ako k vykúpeniu a zovriem ho v dlaniach. Modlím sa ruženec. Začnem odriekavať a prosiť, ale trvá to len chvíľku. Mojou modlitbou sa zrazu stáva jeho meno a nevnímam žiadnu inú silu. V...

Vyjdem vonku snažiac sa zapnúť si posledné gombíky kabáta, zatiaľ čo Harry ma ťahá ako blázon. Usmejem sa na nočnú ulicu (pár pouličných svetiel, nejakí tí ľudkovia, studený vzduch a božská tma zakrádajúca sa poza váš chrbát...veď poznáte :-) plus otravná malá biela machuľa poskakujúca pred vami a snažiaca sa obšťať každý kút) a zlboka sa nadýchnem. Oh god. Zaslzia mi oči, svet na chvíľu prestane existovať a v tej sekunde sa znova narodia miliardy živočíchov a ďalšie miliardy zomrú, niektoré v strašných mukách, iné v tichom pokoji, kráčajúc ruka v ruke so smrťou a štastne si s ňou štebotajúc. Vidím len rozmazanú postavu 5 metrov predo mnou a tak rozoznávam len štetec na hlave, "cool" bundu a zaneprázdnený krok. Cítim sa ako keby ma prevalcovala celá parfuméria. Harry ma stále ťahá smerom, ktorým pravdaže ide aj ten výrobca parfumov...Zastanem a čakám. Desať metrov. Ten týpek je odo mňa desať metrov a ja ešte stále cítim tie litre flakónikov rozpúšťajúce sa do ovzdušia. Za...

First it was... "Oh..what is that? Some kind of...newborn?" Then came the heart. The love gave infinity life... Baby was here... ...but it was hard to find the true nature of life. After hunting for freedom and glory he lost his true values... But he found it in the end as the most important thing in his entire life. Make love. Sincerely yours Nicholl.

S úsmevom sa rozlúčim so znudeným spolužiakom, vynorím sa z masy ľudí a pokračujem pokojným tempom. Všetci sú v kabátoch a bundách. Pod nimi, u tých starších, či slušnejších, obleky a saká. Mladší..no čo prišlo. Cesta vedie okolo kostola, menšia zatáčka a kľukatí sa vysoko hore na moju Veternú horu. Burito ma poháňa a zrýchľuje, aby stihla autobus. Poviem jej čas, ktorý som si tipla, že ide a dúfala som, že ju tým spomalím. Naopak zrýchlila ešte viac, aby ho stihla, aj keď času bolo dosť. Rozlúčila som sa s ňou, podotkla niečo sarkastické a nechala ju tak. Keď sa odo mňa jej postava čoraz viac vzďaľovala, prekvapila ma hmla, čo zachytila krajinu navôkol a mňa nechala achkať a ochkať. Laurina postava v kabáte sa stávala čoraz menej viditeľnou. Pred ňou bola skupina postáv, natoľko ponorených v hmle, až som z nich videla len siluety. Tento moment bol tak dokonalý, že som naň len sekundy pozerala a užívala si ho a až potom ma to napadlo sfotiť. S piatimi megapixelmi sa vraj dá vykúzliť mn...

Zdravím po celkom úctivo dlhej dobe, udialo sa toho mnoho (ohohó) To, čo by stálo za zmienku aj to, čo nie.. Napríklad to, že mám príliš veľa vecí "na práci" a nedokážem ani dýchať pomedzi ne! A potom presný opak toho: Keď mám kúsok voľna, neviem, čo zrazu robiť. Taká prázdna...ach, aká prázdna... Človek by čakal, že po tých duchovných obnovách, duchovnom raste atď. budem jednoducho vedieť, čo ďalej, mať priamy a jasný cieľ v živote, ktorý stojí za to nasledovať, dokázať niečo ako "sebarealizáciu".. Prúdi do mňa toho veľa. Všetky názory, myšlienky, poučenia, rady, vzťahy a životy. Ale všetko akoby prešlo len vzduchom, keď nie vákuom. Nikde sa to nezastavuje. Ako vetrík bez prekážky pokračuje vo svojej ceste a neobťažuje sa ohliadnuť, či sa to niekoho dotklo. Ničota... Stokrát viac informácií do mňa prúdi a ja stále nemám s čím súhlasiť. Je toho veľa, ale ja stále nemám z čoho vyberať. Čakám kedy sa ten prúd zastaví a ja len bud...

Vybrali sme sa na prechádzku. Takú krátku, "vypiškať a domov". Z teplého pohodlia bytu a bytovky som vyšla do noci. Niežeby to bola pravá noc, keďže zvony odbili ešte len osem hodín. No v tomto ročnom období to znamenalo číro číru tmu. Pravdaže to neplatí pre sídliská.. Pomalým vychádzkovým krokom som sa snažila šetriť Harryho. Predsa len, antibiotiká srdiečku neprospievajú. Na cestu mi svietili rady lámp, vietor sa ani neunúval zobudiť a vzduch sa zdal na prvý pohľad ťažký a teplý. Chodník bol rovný, tiahnuci sa ďaleko až tam, kde svetlo lámp zakrývali stromy s bohatými korunami, kry siahajúce človeku až kdesi nad hlavu a kde sa rodili nekalé úmysly. Kráčala som tam pomaličky a kľudne. Ako odsúdený pred popravou, ako zajačik do tlamy šelmy. Nebolo úteku, nebolo svetla a dobra. Obklopovali ma chmáry stiesnenosti, beznádejne, nenávisti k sebe a konečného smútku. Zrazu, tesne pred vstupom do temnoty sa vo mne niečo prelomilo. Zrazu, blyslo sa mi v očiach, tichý úsmev prel...