Zdravím po celkom úctivo dlhej dobe,
udialo sa toho mnoho (ohohó)
To, čo by stálo za zmienku
aj to, čo nie..
Napríklad to, že mám príliš veľa vecí "na práci" a nedokážem ani dýchať pomedzi ne!
A potom presný opak toho: Keď mám kúsok voľna, neviem, čo zrazu robiť.
Taká prázdna...ach, aká prázdna...
Človek by čakal, že po tých duchovných obnovách, duchovnom raste atď. budem jednoducho vedieť, čo ďalej, mať priamy a jasný cieľ v živote, ktorý stojí za to nasledovať, dokázať niečo ako "sebarealizáciu"..
Prúdi do mňa toho veľa. Všetky názory, myšlienky, poučenia, rady, vzťahy a životy. Ale všetko akoby prešlo len vzduchom, keď nie vákuom. Nikde sa to nezastavuje. Ako vetrík bez prekážky pokračuje vo svojej ceste a neobťažuje sa ohliadnuť, či sa to niekoho dotklo.
Ničota...
Stokrát viac informácií do mňa prúdi a ja stále nemám s čím súhlasiť. Je toho veľa, ale ja stále nemám z čoho vyberať. Čakám kedy sa ten prúd zastaví a ja len budem ticho stáť (tak ako doteraz) a ani len nerozmýšľať o šanci. Nebudem ani vnímať, že som nejaké šance premrhala. Budem len stáť.
Úbohá bytosť bez duše..čo zničila svoju vieru v svet..
Len čakám a čakám..sama netuším na čo. Sama netuším prečo. Akokeby to mal niekto urobiť za mňa. To rozhodnutie sa pohnúť. Ísť. Vykročiť! Napnúť svaly a vôľu zoceliť.
Je obdivuhodné, že ešte stále stojím, keď toľkí už padli na kolená, ale ja len stojím.. Len!
Prehliadnutá navždy.
Život je pohyb.
Pohyb za šťastím, svetom, dobrodružstvom, ľuďmi, krásou, poznaním, prírodou, vierou, vzdelaním...
Treba sa pohnúť aby niečo začalo, treba sa pohnúť aby niečo skončilo. A tak ja, tá bytosť bez duše, o ktorej tiene šepkajú, stojím a čas okolo mňa prúdi ako hurikán. Všetko sa mení- ostávam nezmenená. Všetko rastie a kvitne- ostávam stále tým púčikom. Chytajú ho už prvé suchoty. Slnko zaclonili tie ostatné púčiky, ktoré svojimi bohatými lístkami clonia aj vode a blahote.
Tu dole je sucho.
Sucho a tma.
Naveky.
---
poznámky:
1. Kurzívou je šepot tieňov. Používané mnou. Vymyslené mnou.
2. Často je ťažké pochopiť človeka.
Pochopiť "autora" teda človeka, ktorý sa skrýva za rôzne metafory, perzonifikácie, prenesené významy, symboly...ešte ťažšie.
3. Áno. Píšem v týchto "skrývačkách".
4. Nie, nepovažujem sa za autora.
4,5. Som len človek.
5. Smrť Poirota bolela.
6. Be positive.
7. Taktiež nikdy nie som ironická.
8. ...
udialo sa toho mnoho (ohohó)
To, čo by stálo za zmienku
aj to, čo nie..
Napríklad to, že mám príliš veľa vecí "na práci" a nedokážem ani dýchať pomedzi ne!
A potom presný opak toho: Keď mám kúsok voľna, neviem, čo zrazu robiť.
Taká prázdna...ach, aká prázdna...
Človek by čakal, že po tých duchovných obnovách, duchovnom raste atď. budem jednoducho vedieť, čo ďalej, mať priamy a jasný cieľ v živote, ktorý stojí za to nasledovať, dokázať niečo ako "sebarealizáciu"..
Prúdi do mňa toho veľa. Všetky názory, myšlienky, poučenia, rady, vzťahy a životy. Ale všetko akoby prešlo len vzduchom, keď nie vákuom. Nikde sa to nezastavuje. Ako vetrík bez prekážky pokračuje vo svojej ceste a neobťažuje sa ohliadnuť, či sa to niekoho dotklo.
Ničota...
Stokrát viac informácií do mňa prúdi a ja stále nemám s čím súhlasiť. Je toho veľa, ale ja stále nemám z čoho vyberať. Čakám kedy sa ten prúd zastaví a ja len budem ticho stáť (tak ako doteraz) a ani len nerozmýšľať o šanci. Nebudem ani vnímať, že som nejaké šance premrhala. Budem len stáť.
Úbohá bytosť bez duše..čo zničila svoju vieru v svet..
Len čakám a čakám..sama netuším na čo. Sama netuším prečo. Akokeby to mal niekto urobiť za mňa. To rozhodnutie sa pohnúť. Ísť. Vykročiť! Napnúť svaly a vôľu zoceliť.
Je obdivuhodné, že ešte stále stojím, keď toľkí už padli na kolená, ale ja len stojím.. Len!
Prehliadnutá navždy.
Život je pohyb.
Pohyb za šťastím, svetom, dobrodružstvom, ľuďmi, krásou, poznaním, prírodou, vierou, vzdelaním...
Treba sa pohnúť aby niečo začalo, treba sa pohnúť aby niečo skončilo. A tak ja, tá bytosť bez duše, o ktorej tiene šepkajú, stojím a čas okolo mňa prúdi ako hurikán. Všetko sa mení- ostávam nezmenená. Všetko rastie a kvitne- ostávam stále tým púčikom. Chytajú ho už prvé suchoty. Slnko zaclonili tie ostatné púčiky, ktoré svojimi bohatými lístkami clonia aj vode a blahote.
Tu dole je sucho.
Sucho a tma.
Naveky.
---
poznámky:
1. Kurzívou je šepot tieňov. Používané mnou. Vymyslené mnou.
2. Často je ťažké pochopiť človeka.
Pochopiť "autora" teda človeka, ktorý sa skrýva za rôzne metafory, perzonifikácie, prenesené významy, symboly...ešte ťažšie.
3. Áno. Píšem v týchto "skrývačkách".
4. Nie, nepovažujem sa za autora.
4,5. Som len človek.
5. Smrť Poirota bolela.
6. Be positive.
7. Taktiež nikdy nie som ironická.
8. ...
Komentáre
Zverejnenie komentára