Preskočiť na hlavný obsah

Feel the pain

Všetko ztemnelo.

V srdci chýba niečo, čo nedokážem pomenovať. Niečo, čo skončilo v jeho zronenej tvári a v mojom úteku. Bežím a bežím. Svet sa mi rozmazáva pred očami a srdce prudko bije. Každým úderom ma udrie dosiaľ nepoznaná sila môjho vlastného srdca. Bolesť z hrude prechádza všade, opantáva myseľ a nájde ma, chúliacu sa v kúte výťahu.

 Ako prívalové vlny do mňa naráža. Raz. Druhý krát. Odtackám sa k posteli, ale tretia vlna ma svojou silou zhodí z nôh a vybije dych. Prosím smrť, aby ku mne prišla a zvíjam sa ako nejaké nechutné podradné stvorenie.

Nech už prestane biť. Prosím! Nech už prestane! Ale ono neprestáva a pred očami mám už tmavé škvrny. Pri jednom z tých kŕčov sily očistca prudko zdvihnem hlavu a zavzlykám v agónii. V tej hmle vidím ruženec zavesený na lampe. Natiahnem sa k nemu ako k vykúpeniu a zovriem ho v dlaniach. Modlím sa ruženec.

Začnem odriekavať a prosiť, ale trvá to len chvíľku. Mojou modlitbou sa zrazu stáva jeho meno a nevnímam žiadnu inú silu. Vzlykám nesúvislé prosby a dúfam, že sa všetko vráti späť...
Neverím, že môže taká bolesť prejsť. Už nikdy mi srdce sladko nebude biť. Tá tma, čo prišla, sa okolo mňa ovinula a neplánuje odísť. Ach, život. Nechcem ťa bez lásky.

Komentáre