Nicole's world of depression

https://www.youtube.com/watch?v=E6Du48Nty_U

A tak asi žiť moc nevedia, či? Neviem, neodcudzujem, posudzujem. Je taká vlna, na ktorej sa vezie celý svet. Vlna, kde život neexistuje. Je to niečo. Nikto to presne neurčuje. Ale, v podstate, človek sa na to nepozerá, ako cca 80 rokov na to, aby niečo dokázal pre túto planétu, ale aby niečo dokázal. (Chýba tam to pre niekoho/ niečo). Človek musí vyštudovať to, čo spoločnosť určuje ako štandard. U nás 9 rokov základné a potom to, čo je "dobrovoľné", cca 4 roky. Ďalej to už ide viac menej individuálne, ale predsa stále rovnako. 6 rokov na výšku, tak niekoľko rokov pracuješ za smiešne peniaze (na Slovensku čítaj celý život), potom už pracuješ a možno aj niečo zarábaš, keď máš výšku tak aj niečo viac (neberme na ohľad našich promovaných známych v McDonalde a podobných ... podnikoch), tak kupuješ byt, keď ho ešte nemáš, teda, požičiavaš si na byt alebo dom, aby si ho mohol splácať po zvyšok života. Tak už máš cez 35, rýchlo nájsť niekoho, preboha, tak deti a tak tá hypotéka ...

Zdravím folks, poslednú dobu akosi nemám čas tu písať ... a tak ani teraz žiadny kvalitne nudný dlhý blud tu nedám. Len fotku. Na ktorú som minula celý včerajší večer. Ale schválne tu pridám jej najhoršiu verziu, lebo.. no :-D najlepšia je na fb :-) A ešte lepšia v pc. :-D

Kvap. Kvap. Tíško odpadlo pár kvapiek do vankúša. Tak tichúčko, že to nezačuli ani nebeské brány, aby poslali svojich anjelov ich zachrániť. Prstom jemne prejsť po tvári a zničiť potôčik vystlaný soľou a tvorený dažďom. Nie, neprišli. A tak sa kvapky vpili do vankúša aby dali priestor ďalším, aby pomohli vytvoriť rieku beznádeje. Vzlyk. Vzlyk. Ozve sa tichom. Navlhnutý vankúš sa mierne zatriasol od náporu zvukových vĺn. Jeho prívetivá obliečka hladí, utišuje a vpíja do seba všetky starosti a problémy, ale náruč perín sa zrazu stáva bojiskom a vankúš lapá po dychu. Prsty sa zaryli do jeho povrchu a kŕčovito zvierajú jeho nevinnú tvár. Vzlyk. Vzlyk. Hlasivky sa ozvali hlasnejšie a pery skrivené od bolesti nechali ujsť kakofóniu smútku. Vzlyk. Vzlyk. Už ostal len skrkvaný plod v matkinom lone. Vzlyk. Vzlyk. Všetko horí a topí sa zároveň... Svitá. Svet sa prebúdza a dáva to na známosť. Zvuky naberajú na hlasitosti. „Ach.“ Tichý povzdych vyšiel z chrapľavého hrdla. Zamilované mihalnice sa ...

Šťastný Nový Rok!  2016! Verili by ste tomu, že už tretí rok funguje tento blog? (nemienený polorým :-D ) Prvý neistý článoček vyšiel 27. októbra 2013. S magickým obrázkom "Cholera" a pár vetami o mne... A takto sme sa rozrástli.  160 aj niečo príspevkov. A pár štatistík? Mesačne, zobrazenie stránky utŕži okolo 100ky. Či už náhodných alebo tých, čo to aj čítajú. :-D (mám skôr pocit, že náhodných) A keď pridáme aj tie moje zobrazenia, tak asi plus ďalších 20 :-D Publikum z...no, veľmi zaujímavé veci mi ukazuje. Mám pocit, že sú to korunované bludy, ale budiš: Slovensko Spojené štáty Nemecko Francúzsko Rusko Ukrajina Poľsko Srbsko Taiwan Spojené kráľovstvo Takže publikum je veľmi zaujímavé. Asi by som mala prehodnotiť jazyk stránky. Lebo taký Taiwaičan.. čo tu uvidí :-D haky-baky. Hm..ale žiadne pekné okrúhle čísla. Teda až na Firefox! Tento prehliadač tu má 700 zobrazení od začiatku fungovania stránky. Gratz. Normá...

Filmová verzia Far over the misty mountains cold. To dungeons deep, and caverns old. We must away,'ere break of day. To find our long forgotten gold. The pines were roaring on the height. The winds were moaning in the night. The fire was red, it flaming spread. The trees like torches blazed with light. Do tmavých, do nehostinných hôr. Nezaznie náš smutný chór. Musíme ísť, musíme bdieť. Zas s odvahou brániť svet. Kde kríky plačú, kde stromy hynú mesiac nám svieti, kráčajme s ním  Už oheň tlie, požiar je tu,  nech z neho ráno je len dym. Knižná verzia Za vysoké hory hľadať vráta, Hlboko do srdca zeme, kde máta, Pred úsvitom vyrazíme Hľadať siene plné zlata. Trpaslíci dávni znali čary, Kladivkami sa im práca darí, Dolu, kde sú temné šachty, Pracujú tam v pote tvárí. Pre kráľa i pre elfského pána, Aby  potom za jasného rána, Ich rukami vytvorená Zablysla sa meča brána. Na strieborné nite navlie...

Oči sú privreté a moje srdce, ešte strachom zovreté, čaká a tíško sa napína, na stráži už viac neusína. Dusí v sebe radosť, nenastalo ešte víťazstvo vojsk. Čakám a čakám. Trpezlivo. Bum, bum. Srdce búši akosi nepokojne. Čím to je? Čo ho tak rozvášnilo? Bum, bum. Bijú už bubny v rytme tanca víťazného? Bum, bum. Alebo sa pochoduje do boja..vopred prehraného? Bum-bum-bum-bum. Tempo sa zvyšuje, horúčka stúpa... To bude láska, čo na nás kuká! Bu... ...u... ...um. (Ale nie. To bol infarkt.) Srdcový rytmus sa ustáľuje, dokonalosť sama. Bije šťastne, bije za život, láska ho, predsalen, trochu rozohriala. A teraz už len prekonať netrpezlivosť. Vyhrať pre lásku, vlasť a pre radosť. Neurobiť krok chybný a vrátiť sa k láske domov zdravý a živý.

“You can love someone so much...But you can never love people as much as you can miss them.”  ―  John Green

We accept the love we think deserve. -Stephen Chbosky trošku krivé som to šerdečko dala...but...pointa! :-)