Nicole's world of depression

Ten nadpis len pre zaujímavosť. Ale eeeew. Žiadny nový článok od novembra a žiadny poriadny od... apríla. Apríla. Nooo tak toto nie. Horúci čaj do postele a ide sa. Aký ste mali život? Aký som mala ja život? Život? Ako to ešte zovšeobecniť? A viac sa ponoriť do zamýšľania a hlbokých myšlienok? Život je náš. Život je tvoj. Každý má právo si ho žiť ako ho uzná za vhodné. Každý sa snaží nejako žiť, prežiť, vyžiť, zažiť, užiť. (Je možné aby som si pod každým slovom predstavila inú osobu? Weird.) Čaj mi vychladol už dávno, oči sa zatvárajú a ďalšie vybavovačky z časti vybavené. Toľko k ľudskej zodpovednosti a návodu ako si nenájsť čas ani na napísanie článku. :-D Ale ten pocit, keď na anglickú školu pošlete prihlášku, všetky veci veľmi rýchlo vybavíte, prijmú vás, vybavíte si ubytovanie a na slovenské a české školy ešte ani tú sprostú prihlášku nemôžete poslať, lebo unikátne systémy - a lá elektronická prihláška, ktorá nie je tak celkom elektronická- vás v tom totálne brzdia. Ž...

"Akože, to čo za blud?!" "Kedy sme sa to učili?" "Ako sme sa k tomu dostali?" "A kde zmizol ten vodík?" "Neznášam tie debilné otázky na prijímačky." "Aj ty máš také ťažké otázky? ...aha. Tak ty máš ešte ťažšie." "Mňa neprijmu." "Ja nezmaturujem." "Už teraz nestíham." "Nič neviem." "Ničomu nerozumiem." "V ktorej z tých 30tich učebníc to bolo?! V tej vytlačenej?!" "Vážne sa pýtaš, čo zaujímavé sme mali na slovenčine? Trochu oxymoron, nie?" "Stužková? Kedy? Sranduješ?" "Program? Aký program?" "Ľudia, robme už program." "Veď mi nič nestihneme?" "Tanec v pyžamách? Geniálny nápad!" "Topánky! JA NEMÁM TOPÁNKY!... Aha. Mám." "Tancovať? Odmietam tancovať!" ... "Ale...ale... ja neviem tancovať." "Oznamka...sú v procese rozdávania. Nie, tv...

I don't know you But I want you All the more for that Words fall through me And always fool me And I can't react And games that never amount To more than they're meant Will play themselves out Take this sinking boat and point it home We've still got time Raise your hopeful voice you have a choice You'll make it now Falling slowly, eyes that know me And I can't go back Moods that take me and erase me And I'm painted black You have suffered enough And warred with yourself It's time that you won Take this sinking boat and point it home We've still got time Raise your hopeful voice you have a choice You'll make it now Falling slowly sing your melody I'll sing along

just... speechless about the quality of the photos (len ignorujte moju kiľavosť pri fotení :-D )

This means nothing to me 'cause you are nothing to me And it means nothing to me That you blew this away 'cause you could've been number one If you only found the time And you could've ruled the whole world If you had the chance You could've been number one And you could've ruled the whole world And we could've had so much fun But you blew it away You're still nothing to me And this is nothing to me And you don't know what you've done But I'll give you a clue You could've been number one If you only had the chance And you could've ruled the whole world If you had the time You could've been number one And you could've ruled the whole world And we could've had so much fun But you blew it away You could've been number one And you could've ruled the whole world And we could've had so much fun But you blew it away

https://www.youtube.com/watch?v=E6Du48Nty_U

A tak asi žiť moc nevedia, či? Neviem, neodcudzujem, posudzujem. Je taká vlna, na ktorej sa vezie celý svet. Vlna, kde život neexistuje. Je to niečo. Nikto to presne neurčuje. Ale, v podstate, človek sa na to nepozerá, ako cca 80 rokov na to, aby niečo dokázal pre túto planétu, ale aby niečo dokázal. (Chýba tam to pre niekoho/ niečo). Človek musí vyštudovať to, čo spoločnosť určuje ako štandard. U nás 9 rokov základné a potom to, čo je "dobrovoľné", cca 4 roky. Ďalej to už ide viac menej individuálne, ale predsa stále rovnako. 6 rokov na výšku, tak niekoľko rokov pracuješ za smiešne peniaze (na Slovensku čítaj celý život), potom už pracuješ a možno aj niečo zarábaš, keď máš výšku tak aj niečo viac (neberme na ohľad našich promovaných známych v McDonalde a podobných ... podnikoch), tak kupuješ byt, keď ho ešte nemáš, teda, požičiavaš si na byt alebo dom, aby si ho mohol splácať po zvyšok života. Tak už máš cez 35, rýchlo nájsť niekoho, preboha, tak deti a tak tá hypotéka ...

Zdravím folks, poslednú dobu akosi nemám čas tu písať ... a tak ani teraz žiadny kvalitne nudný dlhý blud tu nedám. Len fotku. Na ktorú som minula celý včerajší večer. Ale schválne tu pridám jej najhoršiu verziu, lebo.. no :-D najlepšia je na fb :-) A ešte lepšia v pc. :-D

Kvap. Kvap. Tíško odpadlo pár kvapiek do vankúša. Tak tichúčko, že to nezačuli ani nebeské brány, aby poslali svojich anjelov ich zachrániť. Prstom jemne prejsť po tvári a zničiť potôčik vystlaný soľou a tvorený dažďom. Nie, neprišli. A tak sa kvapky vpili do vankúša aby dali priestor ďalším, aby pomohli vytvoriť rieku beznádeje. Vzlyk. Vzlyk. Ozve sa tichom. Navlhnutý vankúš sa mierne zatriasol od náporu zvukových vĺn. Jeho prívetivá obliečka hladí, utišuje a vpíja do seba všetky starosti a problémy, ale náruč perín sa zrazu stáva bojiskom a vankúš lapá po dychu. Prsty sa zaryli do jeho povrchu a kŕčovito zvierajú jeho nevinnú tvár. Vzlyk. Vzlyk. Hlasivky sa ozvali hlasnejšie a pery skrivené od bolesti nechali ujsť kakofóniu smútku. Vzlyk. Vzlyk. Už ostal len skrkvaný plod v matkinom lone. Vzlyk. Vzlyk. Všetko horí a topí sa zároveň... Svitá. Svet sa prebúdza a dáva to na známosť. Zvuky naberajú na hlasitosti. „Ach.“ Tichý povzdych vyšiel z chrapľavého hrdla. Zamilované mihalnice sa ...