Nicole's world of depression

V tmavej noci, tmavý tieň, nevidno ho...dobre len. Lepší pocit na duši, keď nič oko netuší, no srdce sa strachom zviera, Z mysle stráca sa naša viera, A temnota už vošla dnu. Sladkosť ovocia už doznela, láskavosť mozoľnatých rúk tiež, Iba čo ma zelená tráva poteší, Už zvučné hlasy kričia- tak bež. Poslúchnem tie hlasy dobra, Dobro chcem, dobro smiem, dobro mám. Už len najťažšie je ho rozdať, Keď lakomstvo túli sa k mojim perám A ja poslúchnem. Bol si niekedy smutný? Pýtam sa a poznám odpoveď. Veď myšlienka je ako vtáčí let. Pochabá a nemá stred. Samota otvára mi uši dokorán Chladnou lyžicou mi prsty naberá, Kde je tvoja dobrota, Keď svet ti pri nohách dostal tisíce rán. Ako semienko nádeje otváraš tie zabudnuté známe a nádherné, Prirodzené a nedocenené, Vypĺznuté Krásne Opakom prázdne Hrudi blízke Oku tak smutné Ruke hladké . Listy kvetov ľudských svetov. Lebo len kvet je to, čo nedoceníš nikdy, keď získa tvoj úsmev, tma ti ich časom vezme, ...

I used to seek for high buildings to jump from them... Now I avoid high buildings keeping myself from doing it.

Google vyhľadávania:  How to motivate yourself and partner to study How to motivate student couple How to mutually motivate you and your partner to study How to help your partner to study Learning together, student couple How to die quietly ... We are both failures. Laziness is killing this generation.

"Viac ako 11 hodín školy ma unaví tých pár konverzácií počas nich."                                                                                  - dobíjajte introvertovi baterky (inak bude nevrlý)

"Ľudská hlúposť je nekonečná. Prekoná ju už len lenivosť študentov." poobedné zamyslenia

"Čím viac sa učíme, tým sme sprostejší. Čím viac odpovedí nachádzame, tým viac sa pýtame- prečo je to tak? A ako to, že...?  A VŽDY sa pýtajte prečo . Múdri sú len tí, ktorí sú sprostí a nevedia sa obzrieť okolo seba, nemajú snahu sa niečo naučiť v živote a majú vlastnú pravdu. Vy ste síce múdrejší ale zároveň sprostejší. To je paradox života, čo. A prečo..." - životné lekcie biochémie

Ten nadpis len pre zaujímavosť. Ale eeeew. Žiadny nový článok od novembra a žiadny poriadny od... apríla. Apríla. Nooo tak toto nie. Horúci čaj do postele a ide sa. Aký ste mali život? Aký som mala ja život? Život? Ako to ešte zovšeobecniť? A viac sa ponoriť do zamýšľania a hlbokých myšlienok? Život je náš. Život je tvoj. Každý má právo si ho žiť ako ho uzná za vhodné. Každý sa snaží nejako žiť, prežiť, vyžiť, zažiť, užiť. (Je možné aby som si pod každým slovom predstavila inú osobu? Weird.) Čaj mi vychladol už dávno, oči sa zatvárajú a ďalšie vybavovačky z časti vybavené. Toľko k ľudskej zodpovednosti a návodu ako si nenájsť čas ani na napísanie článku. :-D Ale ten pocit, keď na anglickú školu pošlete prihlášku, všetky veci veľmi rýchlo vybavíte, prijmú vás, vybavíte si ubytovanie a na slovenské a české školy ešte ani tú sprostú prihlášku nemôžete poslať, lebo unikátne systémy - a lá elektronická prihláška, ktorá nie je tak celkom elektronická- vás v tom totálne brzdia. Ž...

"Akože, to čo za blud?!" "Kedy sme sa to učili?" "Ako sme sa k tomu dostali?" "A kde zmizol ten vodík?" "Neznášam tie debilné otázky na prijímačky." "Aj ty máš také ťažké otázky? ...aha. Tak ty máš ešte ťažšie." "Mňa neprijmu." "Ja nezmaturujem." "Už teraz nestíham." "Nič neviem." "Ničomu nerozumiem." "V ktorej z tých 30tich učebníc to bolo?! V tej vytlačenej?!" "Vážne sa pýtaš, čo zaujímavé sme mali na slovenčine? Trochu oxymoron, nie?" "Stužková? Kedy? Sranduješ?" "Program? Aký program?" "Ľudia, robme už program." "Veď mi nič nestihneme?" "Tanec v pyžamách? Geniálny nápad!" "Topánky! JA NEMÁM TOPÁNKY!... Aha. Mám." "Tancovať? Odmietam tancovať!" ... "Ale...ale... ja neviem tancovať." "Oznamka...sú v procese rozdávania. Nie, tv...

I don't know you But I want you All the more for that Words fall through me And always fool me And I can't react And games that never amount To more than they're meant Will play themselves out Take this sinking boat and point it home We've still got time Raise your hopeful voice you have a choice You'll make it now Falling slowly, eyes that know me And I can't go back Moods that take me and erase me And I'm painted black You have suffered enough And warred with yourself It's time that you won Take this sinking boat and point it home We've still got time Raise your hopeful voice you have a choice You'll make it now Falling slowly sing your melody I'll sing along

just... speechless about the quality of the photos (len ignorujte moju kiľavosť pri fotení :-D )