Nicole's world of depression

 Každý to zažíva inak. Niekto 5 minút, niekto niekoľko mesiacov a niekto roky. Každý to prekoná inak...niekto hlbokým nádychom, niekto dlhými sedeniami, niekto si tým zničí život. Nikdy nevieš, koho stretneš na ulici, okolo koho len tak náhodne prejdeš a čo spolu zdieľate. Nosíme si to v sebe v tichosti, v hanbe pred tým, že sa to niekto dozvie, v bolesti. Veľmi dlhej bolesti, ktorá sa pri triezvom uvažovaní zdá zbytočná, ale keď to príde, nedokážeme s tým nič robiť. Jednoducho to tu je, pomaly nás to ničí zvnútra, nahlodáva aj posledné kúsky toho, čo nás tu drží a sťahuje nás nižšie a nižšie. Myslíme si, že to na nás nie je vidieť a snažíme sa byť natoľko normálni až sme nenormálni. Reakcie sú prehnané a vybičované do maxima. Sme citliví na najmenší podnet. Už aj tie najjednoduchšie činnosti a aj tie najkratšie rozhovory sa zdajú byť nekonečné a nezvládnuteľné. Nezvládame nič. Seba. Svoj život. Nemáme nad ním kontrolu, nevieme sa dostať do toho prúdu, čo unáša ostatných. Na druh...