Nicole's world of depression

Kvap. Kvap. Tíško odpadlo pár kvapiek do vankúša. Tak tichúčko, že to nezačuli ani nebeské brány, aby poslali svojich anjelov ich zachrániť. Prstom jemne prejsť po tvári a zničiť potôčik vystlaný soľou a tvorený dažďom. Nie, neprišli. A tak sa kvapky vpili do vankúša aby dali priestor ďalším, aby pomohli vytvoriť rieku beznádeje. Vzlyk. Vzlyk. Ozve sa tichom. Navlhnutý vankúš sa mierne zatriasol od náporu zvukových vĺn. Jeho prívetivá obliečka hladí, utišuje a vpíja do seba všetky starosti a problémy, ale náruč perín sa zrazu stáva bojiskom a vankúš lapá po dychu. Prsty sa zaryli do jeho povrchu a kŕčovito zvierajú jeho nevinnú tvár. Vzlyk. Vzlyk. Hlasivky sa ozvali hlasnejšie a pery skrivené od bolesti nechali ujsť kakofóniu smútku. Vzlyk. Vzlyk. Už ostal len skrkvaný plod v matkinom lone. Vzlyk. Vzlyk. Všetko horí a topí sa zároveň... Svitá. Svet sa prebúdza a dáva to na známosť. Zvuky naberajú na hlasitosti. „Ach.“ Tichý povzdych vyšiel z chrapľavého hrdla. Zamilované mihalnice sa ...