Zdravím po celkom úctivo dlhej dobe, udialo sa toho mnoho (ohohó) To, čo by stálo za zmienku aj to, čo nie.. Napríklad to, že mám príliš veľa vecí "na práci" a nedokážem ani dýchať pomedzi ne! A potom presný opak toho: Keď mám kúsok voľna, neviem, čo zrazu robiť. Taká prázdna...ach, aká prázdna... Človek by čakal, že po tých duchovných obnovách, duchovnom raste atď. budem jednoducho vedieť, čo ďalej, mať priamy a jasný cieľ v živote, ktorý stojí za to nasledovať, dokázať niečo ako "sebarealizáciu".. Prúdi do mňa toho veľa. Všetky názory, myšlienky, poučenia, rady, vzťahy a životy. Ale všetko akoby prešlo len vzduchom, keď nie vákuom. Nikde sa to nezastavuje. Ako vetrík bez prekážky pokračuje vo svojej ceste a neobťažuje sa ohliadnuť, či sa to niekoho dotklo. Ničota... Stokrát viac informácií do mňa prúdi a ja stále nemám s čím súhlasiť. Je toho veľa, ale ja stále nemám z čoho vyberať. Čakám kedy sa ten prúd zastaví a ja len bud...
I am just a passive bystander of my own life