Želám nádherný večer drahí čitatelia,
nastal čas, znova si vypočuť niečo z Nicholl denníčka a jej nezmyselných vyliatí duše, ktoré evidentne nikoho nezaujímajú.
Znova deprimovanie, frustrácia, sebaľútosť, stres, strach, hnev na samú seba a bolesť z odliepania sekundového lepidla.
No, moje dni voľna sú absolútne na houby. Už sa cítim ako cez prázdniny, akurát viem, že ešte ma škola čaká a potom nebudem nič stíhať a dobabrem si priemer.
Mračná sa sťahujú nad mojou hlavou a podľa nálady zosielajú buď blesky hnevu, alebo dážď smútku. Väščinou mi ale len ťažia na myšlienky a ich tmavý kŕdeľ mi tieni svetlo sveta a pochabého šťastia.
Bezcitne míňam svoj drahocenný čas na absolútne zbytočné deje, moje oči hľadajú to potrebné a dôležité, ale nájdu len niečo čo minie čas a nezanechá nič len prázdnotu.
Som prázdna ako vyhodená krabica od topánok, nádoba, ktorú nikto neplní pretože je prasknutá. Emócie len preletia z jednej strany na druhú, trochu porobia neporiadok a znova ma opustia, tak, že môžem znova pokračovať v otupenosti. Odo dňa kedy čierne šaty a hlina ostali v mojich rukách a slzy už nevládali ďalej pokračovať vo svojej preliatej ceste všetko pokračuje rovnako.
Prach si a na prach sa obrátiš.
nastal čas, znova si vypočuť niečo z Nicholl denníčka a jej nezmyselných vyliatí duše, ktoré evidentne nikoho nezaujímajú.
Znova deprimovanie, frustrácia, sebaľútosť, stres, strach, hnev na samú seba a bolesť z odliepania sekundového lepidla.
No, moje dni voľna sú absolútne na houby. Už sa cítim ako cez prázdniny, akurát viem, že ešte ma škola čaká a potom nebudem nič stíhať a dobabrem si priemer.
Mračná sa sťahujú nad mojou hlavou a podľa nálady zosielajú buď blesky hnevu, alebo dážď smútku. Väščinou mi ale len ťažia na myšlienky a ich tmavý kŕdeľ mi tieni svetlo sveta a pochabého šťastia.
Bezcitne míňam svoj drahocenný čas na absolútne zbytočné deje, moje oči hľadajú to potrebné a dôležité, ale nájdu len niečo čo minie čas a nezanechá nič len prázdnotu.
Som prázdna ako vyhodená krabica od topánok, nádoba, ktorú nikto neplní pretože je prasknutá. Emócie len preletia z jednej strany na druhú, trochu porobia neporiadok a znova ma opustia, tak, že môžem znova pokračovať v otupenosti. Odo dňa kedy čierne šaty a hlina ostali v mojich rukách a slzy už nevládali ďalej pokračovať vo svojej preliatej ceste všetko pokračuje rovnako.
Prach si a na prach sa obrátiš.
Komentáre
Zverejnenie komentára