Nicole's world of depression

Geronimo! Svet je pekný. Nebo je krásne. O desiatej som sa vrátila z nočnej prechádzky(no...prechádzka :-D Ako sa to vezme..) Spln, čistá obloha, more hviezd. Čo viac si želať. Svetelný smog. Ten si neželám! Svetelná zdrogovaná hmla, zlatistej až žltej farby tieni azúrovo modrú až čiernu oblohu a ničí mi výhľad na oblohu. Prejdem polku sídliska a takmer utýram do únavy partnera-svojej-duše-a-srdca*. Divokým stúpaním do kopca sa dostanem do nejakej temnej uličky, ktorú odhadujem na tú, ktorú potrebujem. Žiaľ v tej temnote som sa zmýlila a končím za neutíchajúceho brechotu psov pred ohradeným súkromným pozemkom(ach, tie nenásytné zvery). Vedľa mňa našťastie kráča svetlo v tej temnote. Jediná čistá a úprimná duša, priezračná ako sklo. Zahanbenie mi sfarbí líca a so sklopenými očami kráčam vedľa nej cestou späť. Keď nás ojasní svetlo jasnej lampy z hlavnej ulice nevinná dušička sa sama vydáva ešte vyššie do neznáma. Pochytí ma panika a zastanem uprostred cesty ...