Hello!
Takže sa nám začali prázdninky. Prvodňové prkotinky alebo kapitola: Nikol prepína:
Zobúdzam sa do nádherne nahnevaného rána, kde obloha plače natoľko, že je pre mňa hrozným utrpením zobudiť moje malé šteňa a behať s ním po vonku.
Po tejto nepríjemne vodnatej udalosti si ľahám späť do suchej postieľky a nechám sa unášať do ríše snov. Keď sa mi konečne uráči vstať dlho premýšľam či si nepočkať na ten obed no protesty žalúdka prevážia nakoniec nad rozumom a Snapovou chôdzou v županovom prevedení zavírim vzduch v kuchyni, konktrétnejšie miesto, pri chladničke.
Ani sa nenazdám a palička v hodinách prikazuje dve hodiny a ja letím do knižnice.
Uvíta ma nová tvár, ktorá nervózne preberá moju skromnú zbierku kníh a musím vynaložiť obrovské úsilie na to aby som nevybuchla a nenablokovala si knihy sama. Konečne som dostala povolenie na vstup do kráľovstva a ani sa nenazdám a 5 papierových kamošov s pevnými väzbami mi naskáka do knihuchtivých rúk. O pár minút capnem svoje úlovky na stôl a knihovníčke vykukuje len nadvihnuté obočie spoza haldy tých vzácnych balíčkov šťastia.
So zamumlaním odchádzam, skackajúc na jednej nohe a druhou si zdola podopierajúc tašku, ktorá nie a nie skryť celý ten vzácny poklad. Jednou rukou otvorím dvere a druhou sa snažím udržať nestabilné postavenie tovaru. Akcia úspešná! Nič nespadlo.
Spät doma. Vykladám knižky a vítam starú známu. Schmatnem to svoje malé šťeňo a ukrývam ho pred krutým dažďom v ruksaku. Znovu letím, ale teraz s krpatým a ťažkým nákladom.
Doletím a zaparkujem pred ordináciou. Milé zvítanie u krotiteľa zvierat(veterinára) odohnalo aj nebeské slzy.Ak si môj mozog myslel, že šťena je ťažký náklad tak sa asi mýlil.
Niesť na chrbte tonové granule dá zabrať aj valibukovi nie to ešte porcelánovej osôbke. Zničene sa vlečiem k svojej svätyni, vedľa mňa nadšene vedie "sestra smiechu"(šľahnutý, vychechtaný človek, ktorého nazývam svojou kamarátkou) to krpaté vysmiate šteňa na motúzku a ospevuje jeho zlatosť.
Konečne doma. Dozvedám sa, že ten šľahnutý a vychechtaný človek poslal môj úbohý status na úbohej sociálnej sieti do súťaže poézie. Moja kreatívna chvíľa sa končí a práve zabíjam pohľadom krpaté mušky na papričkovom stromčeku.
Takže sa nám začali prázdninky. Prvodňové prkotinky alebo kapitola: Nikol prepína:
Zobúdzam sa do nádherne nahnevaného rána, kde obloha plače natoľko, že je pre mňa hrozným utrpením zobudiť moje malé šteňa a behať s ním po vonku.
Po tejto nepríjemne vodnatej udalosti si ľahám späť do suchej postieľky a nechám sa unášať do ríše snov. Keď sa mi konečne uráči vstať dlho premýšľam či si nepočkať na ten obed no protesty žalúdka prevážia nakoniec nad rozumom a Snapovou chôdzou v županovom prevedení zavírim vzduch v kuchyni, konktrétnejšie miesto, pri chladničke.
Ani sa nenazdám a palička v hodinách prikazuje dve hodiny a ja letím do knižnice.
Uvíta ma nová tvár, ktorá nervózne preberá moju skromnú zbierku kníh a musím vynaložiť obrovské úsilie na to aby som nevybuchla a nenablokovala si knihy sama. Konečne som dostala povolenie na vstup do kráľovstva a ani sa nenazdám a 5 papierových kamošov s pevnými väzbami mi naskáka do knihuchtivých rúk. O pár minút capnem svoje úlovky na stôl a knihovníčke vykukuje len nadvihnuté obočie spoza haldy tých vzácnych balíčkov šťastia.
So zamumlaním odchádzam, skackajúc na jednej nohe a druhou si zdola podopierajúc tašku, ktorá nie a nie skryť celý ten vzácny poklad. Jednou rukou otvorím dvere a druhou sa snažím udržať nestabilné postavenie tovaru. Akcia úspešná! Nič nespadlo.
Spät doma. Vykladám knižky a vítam starú známu. Schmatnem to svoje malé šťeňo a ukrývam ho pred krutým dažďom v ruksaku. Znovu letím, ale teraz s krpatým a ťažkým nákladom.
Doletím a zaparkujem pred ordináciou. Milé zvítanie u krotiteľa zvierat(veterinára) odohnalo aj nebeské slzy.Ak si môj mozog myslel, že šťena je ťažký náklad tak sa asi mýlil.
Niesť na chrbte tonové granule dá zabrať aj valibukovi nie to ešte porcelánovej osôbke. Zničene sa vlečiem k svojej svätyni, vedľa mňa nadšene vedie "sestra smiechu"(šľahnutý, vychechtaný človek, ktorého nazývam svojou kamarátkou) to krpaté vysmiate šteňa na motúzku a ospevuje jeho zlatosť.
Konečne doma. Dozvedám sa, že ten šľahnutý a vychechtaný človek poslal môj úbohý status na úbohej sociálnej sieti do súťaže poézie. Moja kreatívna chvíľa sa končí a práve zabíjam pohľadom krpaté mušky na papričkovom stromčeku.
Komentáre
Zverejnenie komentára