Vyjdem vonku snažiac sa zapnúť si posledné gombíky kabáta, zatiaľ čo Harry ma ťahá ako blázon. Usmejem sa na nočnú ulicu (pár pouličných svetiel, nejakí tí ľudkovia, studený vzduch a božská tma zakrádajúca sa poza váš chrbát...veď poznáte :-) plus otravná malá biela machuľa poskakujúca pred vami a snažiaca sa obšťať každý kút) a zlboka sa nadýchnem. Oh god. Zaslzia mi oči, svet na chvíľu prestane existovať a v tej sekunde sa znova narodia miliardy živočíchov a ďalšie miliardy zomrú, niektoré v strašných mukách, iné v tichom pokoji, kráčajúc ruka v ruke so smrťou a štastne si s ňou štebotajúc. Vidím len rozmazanú postavu 5 metrov predo mnou a tak rozoznávam len štetec na hlave, "cool" bundu a zaneprázdnený krok. Cítim sa ako keby ma prevalcovala celá parfuméria. Harry ma stále ťahá smerom, ktorým pravdaže ide aj ten výrobca parfumov...Zastanem a čakám. Desať metrov. Ten týpek je odo mňa desať metrov a ja ešte stále cítim tie litre flakónikov rozpúšťajúce sa do ovzdušia. Za...
I am just a passive bystander of my own life